Georgia (საქართველო) – Svaneti (სვანეთი) 2019
- Málo turistov – ak nie ste fanúšikom preplnených miest a čakania v radoch, aby ste si na pár minút pozreli slávny obraz, oceníte, že v Gruzínsku nič podobné nenájdete.
- Nízke ceny – určite oceníte aj to, že Gruzínsko je naozaj lacná krajina, či už ide o potraviny, ubytovanie alebo pohonné hmoty.
- Lokálna kuchyňa – milovníci jedla si tu prídu na svoje, lokálna kuchyňa je jednoduchá a chutná.
Svaneti (gruzínsky:
სვანეთი)
je historická provincia Gruzínska v jeho severozápadnej časti. Celá provincia leží vo
vysokej nadmorskej výške a nachádza sa tu i vrch Shkhara, najvyšší gruzínsky vrch vôbec
(5193 m.n.m.). V celej Svanetii sú pozostatky stredovekých dedín i ďalších
pamiatok, vďaka čomu bola v roku 1996 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Svanetia
je úchvatne divoká, záhadná a starobylá krajina uzamknutá na Kaukaze. Jedinečné
malebné dediny a zasnežené vrcholy s výškou nad 4000 metrov, ktoré stúpajú nad
vysokohorskými lúkami s kvetmi, poskytujú vynikajúce prostredie pre mnohé
turistické chodníky. Znakom Svanetie je koshki (obranná kamenná veža), ktorá
bola určená ako úkryt dedinčanov v čase invázie a miestnych konfliktov
(donedávna bola Svanetia známa pre svoje vražedné krvné spory). Dnes tu je
približne okolo 175 obranných veží, pôvodne postavených medzi 9. a 13.
storočím.
Typický dom s obrannou kamennou vežou
Gruzínsko - Svanetiu sme navštívili v dňoch 10.08.2019 – 17.08.2019. Leteli sme z Viedne do Kutaisi. Let trval 3.15 hodiny. Takmer každý, kto sa chce dostať do odľahlej oblasti Svanetie, musí prísť do regionálneho hlavného mesta Zugdidi, čo bola aj naša prvá zastávka. Vďaka svojej polohe si rýchlo vyslúžilo prezývku „brána do Svanetie“. V Zugdidi sme sa zastavili na náš prvý obed v Gruzínsku. Za národné gruzínske jedlo sa považuje khachapuri – pečivo plnené syrom, ktoré sa podobá syrovému koláču a khinkali – pirohy plnené mletým, koreneným mäsom. Krajina sa môže pýšiť skvelými jedlami, zvyčajne ochutenými cesnakom, koriandrom, vlašskými orechmi a kôprom. V reštauráciách môžete vyskúšať rôzne pirôžky, taštičky plnené mäsom, zemiakmi, syrom, alebo inými prísadami. Nájdete tu aj iné jedlá prevzaté zo západu ako napríklad pizzu, hamburgery, ale najlepšie je vyskúšať miestne špeciality. Chacha je čistá domáca ovocná pálenka, niekedy nazývaná aj ako viničná vodka, hroznová vodka, či gruzínska vodka. Chacha sa vyrába z hrozna, ale v niektorých prípadoch sa vyrába z mandarínok, pomarančov, alebo z moruše. Túto pálenku nájdete na miestnych trhoch, alebo vás ňou ponúknu na návšteve.
Zugdidi
Zo Zugdidi sme pokračovali jeepom do Mestie, kde sme strávili 2 noci. Ubytovaní sme boli v novom a krásnom hoteli ,,The Old House Cafe". Pekné a veľké izby, nádherný výhľad na okolitú prírodu a vynikajúca strava. Počas presunu sme sa zastavili aj pri jedinečnej priehrade Inguri Dam.
Mestia (gruzínsky: მესტია) - sa nachádza v regióne Svanetia v provincii Samegrelo - Zemo Svaneti (mkhare), asi 128 kilometrov severovýchodne od Zugdidi. Z historického a etnografického hľadiska bola Mestia vždy považovaná za hlavné spoločenstvo Zemo alebo provincia Hornej Svanetie. Mestia je vysokohorské mestečko v severozápadnom Gruzínsku, v nadmorskej výške 1 500 metrov v pohorí Kaukaz.
Mestia
2.deň. sme sa lanovkou Hatsvali vyviezli na vrchol hrebeňa Zuruldi. Pekná túra v okolí Zuruldi nám ponúkla fenomenálne pohľady na niektoré z najvýznamnejších vrcholov Kaukazu, ako sú Ushba, Tetnuldi a Layla. Po starej sánkovej ceste sme sa cez dedinku Tsvirmi vrátili späť do Mestie.
Dedinka Tsvirmi
V Mestii sme si nenechali ujsť návštevu etnografického múzea a starého svanského domu s typickou obranou vežou.
Pohľad z obrannej kamennej veže
3. deň sme absolvovali pešiu túru na ľadovec Chalaadi, ktorá je populárnou turistickou trasou v blízkosti Mestie. Túra k ľadovcu a späť trvá približne 5 až 6 hodín. Pri návšteve Mestie by ste určite mali vidieť horu Ushba - jeden z najvýznamnejších vrcholov Kaukazu. Ushba je známy ako „Matterhorn Kaukazu“ pre jeho malebný dvojitý vrchol v tvare veže.
Ľadovec Chalaadi
Neskoro popoludní sme sa z Mestie vydali do Adishi, kde sme strávili tretiu noc. Po príchode do tejto vysokohorskej dedinky sme boli trochu šokovaní z veľkého množstva rozpadnutých domov, až sme mali obavu, či budeme mať kde spať. Ubytovaní sme boli v skromnom penzióne Elizabeth’s Guesthouse. Izby a strava boli však celkom v pohode.
Elizabeth’s Guesthouse
Adishi (gruzínsky: მეათედი) – 2040 m.n.m. je malá horská dedinka v regióne Samegrelo a Horná Svanetia v Gruzínsku. Pôvodná a autentická dedina sa nachádza uprostred pohoria Veľkého Kaukazu - medzi Ushguli a Mestiou. Severovýchodne od Adishi je 4 290 metrov vysoké pohorie Adishi a 9 km dlhý ľadovec Adishi, ktorého jazyk siaha až do 2 298 metrov. Z Adishi sme sa vydali na trek do Iprari. Čakalo nás 650 výškových metrov šliapania a o niečo menej smerom nadol. Táto námaha nás však bohato odmenila krásnymi výhľadmi na ľadovec. Celý trek nám zabral 7 hodín. Veľkým adrenalínom bolo aj prebrodenie rieky na koňoch. Z Adishi sme sa presunuli do nádhernej dedinky Ushguli.
Dedinka Adishi
Ushguli (gruzínsky: უშგული) - je spoločenstvo štyroch dedín, ktoré sa nachádzajú na začiatku rokliny Enguri v Svanetii. Je jednou z najvyšších trvalo obývaných osád v Európe a je uznávaná ako lokalita svetového dedičstva UNESCO v Hornej Svanetii. Ushguli sa nachádza v nadmorskej výške 2100 metrov neďaleko úpätia Shkhara, jedného z najvyšších vrcholov Veľkého Kaukazu . V oblasti žije asi 70 rodín (cca. 200 ľudí), čo je dosť na podporu malej školy. Táto oblasť je pokrytá snehom po dobu 6 mesiacov v roku a často je prístupová cesta nepriechodná. V celej dedine sa nachádzajú typické obranné veže. Hneď ako sme prišli do Ushguli, úplne sme onemeli. Pohľad na veže, divokú rieku a na tie hory je úžasný. Nachádza sa tu asi najznámejší kostol v Svanetii, kostol La Maria, umiestnený na kopci pri obci. Za kostolom sa vypína najvyšší vrch Gruzínska Shkhara (5 193 m.n.m.). S miestnym sprievodcom sme si spravili krásny výlet na koňoch k ľadovcu Shkhara.
Z Ushguli, kde sme strávili 2 noci sme sa presunuli do Kutaisi – hlavného mesta bájnej Kolchidy.
Kutaisi (gruzínsky: ქუთაისი) - je druhé najväčšie gruzínske mesto s približne 200 611 obyvateľmi, ležiace v západnom regióne Imeretia asi 221 km západne od Tbilisi na rieke Rioni. Okrem iného sme navštívili aj tradičný trh. V Kutaisi sa nachádza kláštorný komplex Gelati zo začiatku 12. storočia. Jeho súčasťou je kostol Panny Márie a kostoly sv. Mikuláša a Juraja. V ich interiéroch sa nachádza množstvo nástenných malieb a rukopisov z 12. až 17. storočia. V kláštore je pochovaný jeden z najväčších gruzínskych kráľov Dávid IV. Kláštor patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam krajiny. Dlhú dobu bol intelektuálnym a náboženským centrom celého Gruzínska. Nachádzala sa tu akadémia, ktorá zamestnávala najslávnejších gruzínskych vedcov, teológov a filozofov. Spolu s neďalekou katedrálou Bagrati sú od roku 1994 na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Tradičný trh v Kutaisi
