Faerské ostrovy 2017

 

   Faerské súostrovie sú fascinujúcou krajinou s exotickou severskou atmosférou. Ide o súostrovie tvorené 18 ostrovmi, 11 ostrovčekmi a 779 malými skalnatými ostrovčekmi o celkovej rozlohe 1 395,74 km². Je 113 km dlhé a 75 km široké a jeho tvar pripomína hrot šípu obrátený špičkou k juhu. Celková dĺžka pobrežia je 1 117 km. Ostrovy sú skalnaté a pobrežie tvoria prevažne útesy. Rozprestierajú sa na severe Atlantického oceánu medzi Škótskom a Islandom. Sú autonómnym regiónom patriacim pod Dánske kráľovstvo. Počasie na Faerských ostrovoch je veľmi premenlivé a nepredvídateľné. Ovplyvňuje ho teplý Golfský prúd, vďaka ktorému prístavy nezamŕzajú ani v zime a teplota je veľmi mierna vzhľadom k vysokej zemepisnej šírke. Priemerná teplota sa pohybuje od 3°C v zime po 11°C v lete. V letných mesiacoch môže byť teplota oveľa vyššia, ale vzduch je vždy čerstvý a čistý, bez ohľadu na ročné obdobie. Cesty sú tu veľmi úzke a je potrebné si dávať veľký pozor nielen na všade prítomné ovce, ale aj na autá, ktoré idú oproti. Platí tu pravidlo, že prednosť má to auto, ktoré ide do kopca. Nachádza sa tu množstvo tunelov (2 podmorské). Niektoré tunely nie sú vôbec osvetlené a tak je tu potrebné jazdiť veľmi opatrne, pretože aj tunely sú široké len pre jedno auto. Základ miestnej kuchyne tvoria zemiaky a ryby. Zemiaky sú totižto jednou z mála plodín, ktorú je tu možné dopestovať. Tradičným pokrmom je Grind og spik, čo je veľrybie mäso a tuk. Často podávané sú aj rôzne druhy sušeného mäsa.

   Faerské ostrovy sme navštívili v dňoch 07.08.2017 - 11.08.2017. Prileteli sme z Nórska leteckou spoločnosťou Atlantic Airways. Pristáli sme na ostrove Vágar, ktorý je tretí najväčší ostrov Faerských ostrovov. Leží na západ od najväčšieho a najľudnatejšieho ostrova Streymoy a na východ od malého ostrova Mykines. Má rozlohu 175,4 km² a 2 949 obyvateľov. Na ostrove je 41 vrchov, z toho najvyšší  Árnafjall, meria 722 m. Letisko Vágar je jediné letisko na Faerských ostrovoch. Bolo postavené Britmi počas 2. svetovej vojny. Časť kde je letisková dráha museli umelo predĺžiť do mora, aby tu mohla vzniknúť dostatočná dráha pre lety, ktoré tu pristávajú.

Dedinka Gásadalur

Ikonický vodopád Mulafossur

 

   V Gásadalur sme sa dlho nezdržali, vzhľadom k tomu, že našu poslednú noc sme mali byť ubytovaní práve v tejto nádhernej dedinke. Spravili sme si pár fotografií na vodopád Mulafossur a pobrali sme sa  na plavbu loďou okolo „vtáčích“ útesov Vestmannabjørgini. Počas cesty sme sa najskôr zastavili v dedinke Bøur - (cca. 75 obyvateľov), ktorá má veľkolepý výhľad na more a skalnatý ostrovček Tindhólmur s viacerými vrcholmi, dvomi vysokými a špicatými útesmi vystupujúcimi z mora. Tento motív je známy z mnohých fotografií. Na západnom konci dediny stojí kostol, ktorý bol postavený v roku 1865.

Výhľad na vysoké a špicaté útesy vystupujúce z mora

Kostol z roku 1865 v dedinke Bøur

   Neskôr sme sa cestou zastavili na krátky photoshooting v mestečku Sandavágur. Dominantou mesta je krásny kostol (1917) s červenou strechou, ktorý má výraznú architektúru.

   Poobede sme podnikli 2 hodinovú plavbu loďou k už spomínaným vtáčím útesom Vestmannabjørgini, ktoré sú mnohými považované za najkrajšie na svete. Hniezdia v nich tisícky morských vtákov (puffins, razorbills, guillemots, fulmars...). Počas plavby sme sa nevedeli vynadívať na hlboké jaskyne, úzke úžiny a až 700 m vysoké skaly, ktoré stúpajú od oceánu. Veľkým zážitkom bolo to, ako sme sa plavili takými úžinami, že sme ani neverili, že loďou sa dá tadiaľ preplávať. Na lodi každý vyfasoval prilbu pre prípad, že by nás mohol zasiahnuť nejaký kameň z útesov, alebo vtáčí trus. Vtáky lietali tak vysoko, že na to aby ich bolo dobre vidieť bol potrebný ďalekohľad.

 Loď pripravená k našej plavbe.

Vestmannabjørgini            

    Po nádhernej plavbe sme vyhladli a tak sme sa zastavili v čase o 16.30h v reštaurácii nachádzajúcej sa priamo v prístave. Boli sme prekvapení, že už o 17.00h zatvárali, ale s trochou frflania od personálu sme sa nakoniec mohli najesť, aj keď nám dávali dosť najavo, že už zatvárajú. No večera bola výborná a porcia veľká ako pre dvoch. Vzhľadom k tomu, že slnko zapadá na Faerských ostrovoch až po 22 hodine, tak nás čakal ešte jeden výletný cieľ a to dedinka Saksun. Počas cesty sme sa však zastavili na photoshooting ešte v dedinke Kollafjørðu a Hvalvík.

Typický faerský drevený kostolík z roku 1837

Hvalvík Kirkja - Najstarší z typických faerských drevených kostolov - 1829

SAKSUN  -  rozprávka na Faerských ostrovoch

            Na záver 1. dňa sme navštívili malebnú dedinku Saksun, ktorá leží na dne mora a je obklopená vysokými horami. Ide o malú dedinku cca. 14 obyvateľov. Scenéria je tu úžasná. Nachádza sa tu stará farma Dúvugarðar, ktorá je dnes múzeum národného dedičstva, skvostný kamenný kostol a nádherná piesočná pláž, ktorá je dostupná iba pri odlive. Mali sme to šťastie, že keď sme tu boli, bol práve odliv a tak sme sa vybrali približne 2,5 km smerom k pláži. Slnko bolo už nízko a pohľad na okolie bol neskutočný. Škoda, že na pláži sme sa nemohli zdržať dlhšie (už bol príliv), lebo vychutnať si tu západ slnka by bolo určite úžasné. Keď sme sa vracali naspäť k autu, tak more nám už na niektorých miestach siahalo až nad členky, čo nebolo až tak príjemné.

Dúvugarðar

Kamenný kostol Saksunar Kirkja, ktorý bol pôvodne postavený v Tjørnuviku, ale v roku 1858 bol kompletne rozobratý a opätovne zmontovaný práve v Saksun

Cesta k piesočnej pláži

Nádherná piesočná pláž - Saksun

GJÓGV

           Prvé dve noci sme boli ubytovaní v Guesthouse of Gjógv Gjáargardur. Ubytovanie bolo skromnejšie, ale na prespanie stačilo. Len taká zaujímavosť kúpeľňa + WC mali tak 1m². Ide o rybársku osadu nachádzajúcu sa na ostrove Eysturoy. Opäť dychvyrážajúca zeleň okolitých útesov a štítov, vrátane najvyššieho vrcholu Slættaratindur (880 m. n. m.). Obecný kostol pochádza z roku 1929 a ide o prvý kostol na Faerských ostrovoch, ktorý mal cirkevnú a pohrebnú službu.

Dedinka Gjógv

Počas prechádzky po dedinke sme mali možnosť vidieť okrem krásnej scenérie, akým zaujímavým spôsobom Faerčania sušia seno

           Druhý deň sme sa vybrali na ostrov Bardoy, kde leží mestečko Klaksvík – história jeho osídľovania sa datuje až do vikinských čias. Je to druhé najväčšie mesto na Faerských ostrovoch (4800 obyvateľov).

Pohľad na mestečko Klaksvík

Dolu pri pobreží kotví veľké množstvo rôznorodých lodí s otvorenou palubou

   Z Klaksvíku sme sa trajektom preplavili  na susedný ostrov Kalsoy, kde sme podnikli  trek k majáku Kallur s neskutočným výhľadom na defilujúce útesy susedných ostrovov. Z trajektu sme vystúpili v Syðradalur, najjužnejšej dedine ostrova. V obci je len niekoľko domov a mala by mať len 9 obyvateľov. Autom sme sa doviezli do najsevernejšej obci Trøllanes, odkiaľ sme išli už k spomínanému majáku Kallur. Cesta bola strmá a nebola vôbec označená, takže bolo možné veľmi ľahko poblúdiť. Približne po 1,5 hodine sme sa dostali konečne k majáku. Pohľad z neho bol úžasný, ale ešte krajší pohľad bol z vrcholu kopca, na ktorý sa dalo dostať za majákom pozdĺž úzkeho útesu. Trvalo nám dosť dlho než sme sa rozhodli týmto úzkym útesom prejsť, pretože fúkal dosť silný vietor a zdalo sa to byť dosť nebezpečné, ale stálo to zato.

Cesta k majáku Kallur

Maják Kallur

Pohľad z vrcholu kopca za majákom

   Po ceste späť sme si spravili ešte jeden photoshooting na Funninger Church v dedinke Funningur – je jedným z desiatich starých drevených kostolov na Faerských ostrovoch.

MYKINES

   Tretí deň sme sa vydali na najzápadnejší ostrov súostrovia Mykines s najväčšou vtáčou kolóniou na svete - unikátna príležitosť doslova si „pohladkať“ Mníšika tzv. papagája severu. Nachádza sa tu len jedna osada s počtom obyvateľov 19. Zo začiatku sme mali pekné počasie, ale neskôr ako sme sa vybrali na ostrovček Mykineshólmur k malebnému majáku sa zatiahlo, začal fúkať silný vietor a po chvíli sa aj rozpršalo. Aj napriek tomu sme si trek veľmi užívali. Počas celej cesty nás doslova sprevádzali Mníšiky, čo bolo fascinujúce. Dokázali by sme ich sledovať aj niekoľko hodín, ako si nalietavali k svojim hniezdam a kŕmili mláďatá malými rybičkami. No počasie sa tak zhoršilo, až hrozilo, že budeme musieť neplánovane stráviť noc na tomto ostrove, pretože jediná prístupová cesta na ostrov je trajekt, ktorý pri zlom počasí pre veľké vlny nepremáva. Preto je potrebné si sem naplánovať výlet vždy min 2 dni pred odletom z ostrovov. Mykoneshólmur s ostrovom Mykines spája most nad 35 metrov hlbokou roklinou.  

Trajekt na ostrov Mykines

Dedinka Mykines

Cesta na ostrovček Mykoneshólmur

Mníšik

   Noc sme strávili v hlavnom meste Faerských ostrovov Tórshavn, ktoré je pomenované podľa nórskeho boha hromu Thóra. Leží na južnom konci ostrova Streymoy. Žije tu takmer 1/3 obyvateľov Faerských ostrovov (cca. 20 000). Hlavné mesto má krásne pestrofarebné nábrežie a fotogenické uličky v okolí parlamentu. Drevené budovy vymaľované na červeno sú sídlom faerskej vlády a premiéra. Nachádzajú sa na tom istom mieste ako mali prví obyvatelia parlament.

V minulosti hlavná ulica s pôvodnou kamennou dlažbou

Sídlo faerskej vlády a premiéra

Prístav v hlavnom meste

   Štvrtý deň sme z hlavného mesta v podvečer pokračovali do stredovekého Kirkjubouru so zvyškami najstaršej katedrály. Kirkjubour je najvýznamnejším historickým miestom na Faerských ostrovoch. Nachádzajú sa tu ruiny katedrály Magnus z obdobia okolo roku 1300, kostol Sv. Olava z 12. storočia a starý statok Kirkjubøargarður z 11. storočia.

Kostol Sv. Olava z 12. storočia

Kirkjubøargarður

Kirkjubour

           Zo stredovekého Kirkjubouru sme sa presunuli do už spomínaného Gásadalur, kde sme strávili našu poslednú noc na Faerských ostrovoch. Ostrovy sa s nami rozlúčili typickým faerským počasím (dážď a silný vietor). Ani to však neubralo ostrovom na kráse. Faerské ostrovy vám určite prirastú tak k srdcu, že sa sem budete chcieť vrátiť tak ako my.

ďakujem za zastavenie.