Súostrovie Vesterály a Lofoty 2018

Súostrovie Vesterály  sa rozkladá približne 200 kilometrov za polárnym kruhom blízko severozápadného pobrežia Nórska. Skladá sa z ostrovov Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Vďaka teplému Golfskému prúdu je klíma oveľa príjemnejšia,  než by mohla poloha Vesterálov naznačovať. Dnes sú už obývané ostrovy prepojené množstvom mostov a tunelov. Labyrint štyroch veľkých a niekoľkých menších ostrovov je spojený s pevninou kilometrovým mostom Tjeldsund. Môžete tu vidieť krásne zelené lúky a pastviny, brezové lesíky a krištáľovo čisté riečky. Z najsevernejšieho miesta celého súostrovia, mestečka Andenes, vychádza každý deň niekoľko lodí za pozorovaním veľrýb. Na Vesteráloch sa nachádza nádherný NP Møysalen, ktorý je tretím najmenším národným parkom v Nórsku s rozlohou 52, 2 km². Rastú tu prastaré olše a brezy porastené lišajníkmi s klenbou olivovo zelených korún, vodou nasiaknuté papradiny a neoddeliteľnou súčasťou je čvachtajúce bahno. Na Vesteráloch môžeme vo voľnej prírode vidieť množstvo losov a taktiež soby.

Súostrovie Lofoty je jedným z najkrajších prírodných zákutí Európy. Na jednom mieste tu nájdete všetky krásy Nórska, loďky kotviace v malebných fjordoch, čajky posedávajúce na strechách rybárskych domčekov, drevené konštrukcie plné sušených tresiek, strmé štíty hôr týčiace sa až k nebu vyrastajúce priamo z vôd atlantického oceánu. Lofoty ležia na pobreží Atlantiku - 100 až 300 kilometrov severne od severného polárneho kruhu, t. j. medzi 67. a 68. stupňom severnej šírky. Od nórskej pevniny je súostrovie oddelené fjordom Vestfjorden. Hlavným mestom je Svolvær nachádzajúce sa na ostrove Austvågøy. Lofotská krajina bola po dlhú dobu holá, pretože ľudia väčšinu stromov povytínali s cieľom stavať lode, svoje obydlia a konštrukcie pre sušenie rýb. V súčasnosti tu na mnohých miestach došlo k významnému obnoveniu lesov. Vďaka pôsobeniu Golfského prúdu je klíma na Lofotách, vzhľadom k ich polohe za severným polárnym kruhom, relatívne mierna. Priemerná teplota sa v zime pohybuje okolo – 1,5 °C, v letných mesiacoch je to okolo 13 °C. Polnočné slnko je jav, ktorý sa vyskytuje iba za polárnym kruhom. Jeho súčasťou je polárny deň, kedy je medzi východom a západom Slnka rozmedzie 24 hodín. V tejto oblasti tento fenomén trvá približne dva mesiace. Pre južnejšie mestá začína okolo 19. mája, trvá do 15. júla. V severnejších častiach je takýchto „slnečných“ nocí viac. Hlavným zdrojom obživy je turistický ruch, rybolov a s ním spojené odvetvia. Väčšinu úlovku tvoria dospelé tresky, ktoré sú následne sušené. Sušené tresky sú väčšinou exportované.

   

3. deň sme mali absolvovať veľrybie safari, ale vzhľadom k veľmi nepriaznivému počasiu – teplota len okolo 3 °C, dážď a silný nárazový vietor, ktorý na mori vytváral vlny až do výšky 6 metrov, nebolo možné vyplávať. Tak sme navštívili veľrybie múzeum /Múzeum pokrýva množstvo tém o biológii a ekosystéme veľrýb, v ktorých žijú/, nakúpili nejaké suveníry a poobede sme sa boli poprechádzať po bielej piesočnej pláži.

4. deň sme navštívili Múzeum  legendárnej  plavebnej  spoločnosti  Hurtigruten. Rovnako ako kedysi Karel Čapek, aj my sme sa vydali  na súostrovie Lofoty  loďou  Hurtigruten.  Od  konca  19. storočia brázdi   pobrežné  vody  Nórskeho  mora  na trase z  Bergenu do Kirkenes. Slúži nielen ako letná turistická  atrakcia,  ale  celoročne  ako  najrýchlejšia  vodná  spojnica  západu  a  severu  krajiny. Pod značkou  Hurtigruten  sa  dnes  plaví  flotila  11 lodí.  My  sme  absolvovali  plavbu  loďou  MS Nordkapp  / hmotnosť  11.386 ton,  postavená v roku 1996;  691 cestujúcich,  205  kajút  so sociálnym   zariadením,  10  apartmánov,  8 palúb / z  Stokmarknes  do  Svolvear  cez  najvýchodnejší  lofotský  fjord  –  Trollfjord. Plavba  bola plná  nádherných  scenérií.

Prekrásne výhľady z lode Hurtigruten

Deň sme zakončili v hlavnom meste súostrovia Lofoty Svolvear, ktoré sa nachádza na ostrove Austvågøya.

5. deň sme navštívili Múzeum Lofotr Viking s replikou jednej z najväčších vikingských stavieb na svete, ktorej základy boli objavené práve v tejto oblasti. Lofotr Vikingmuseum sa nachádza neďaleko Borgu. Nájdete tu 83 metrov dlhú náčelnícku rezidenciu, archeologickú expozíciu, expozíciu dobových remesiel. Môžete si vyskúšať, ako sa vyrábali topánky, spracovávala koža, nosila voda, alebo si obliecť na seba veci, ktoré nosili Vikingovia, keď išli bojovať. Spoločnosť vám budú robiť sprievodcovia oblečení v autentických kostýmoch. Na farme môžete vidieť kone, kravy, divoké prasatá a dolu pri vode zrekonštruované vikingské lode.

Po veľmi zaujímavej prehliadke Vikingského múzea sme sa zastavili v rybárskej dedinke Nusfjord, ktorá bola vybraná pre jeden z troch pilotných projektov na ochranu pôvodnej architektúry v Nórsku (pod patronátom UNESCO). Dedinka Nusfjord je jednou z najmalebnejších na celých Lofotách. Leží na juhovýchodnom pobreží ostrova Flakstadøya, na rozhraní fjordu Nusfjord a zátoky Bottelvika. Dedinka je obklopená vysokými skalami. V skanzene sa nachádzajú typické lofotské rybárske chaty rorbu, starý obchod, pekáreň, rafinéria na tresčí olej, udiareň, kováčňa a ďalšie budovy.

Piatu noc sme boli ubytovaní v typickom rybárskom domčeku rorbu /Lofoten  Rorbuhotell/ v Sørvågen. Myslím si, že každý návštevník súostrovia Lofoty by mal aspoň jednu noc stráviť v rorbu. Poskytuje to jedinečný zážitok z dovolenky a možnosť lepšie pochopiť kultúru a históriu regiónu. Rorbu bývajú vo väčšine červenej farby, pretože tá bola v minulosti najlacnejšia. Vyrábala sa totiž z tresčej pečene. Neskôr sa začala používať aj farba modrá. Najdrahšia bola biela, takže vlastník statku mal biely dom a domy rybárov, ich lodenice boli a  dodnes sú červené. Rorbu boli jednoduché chatky postavené na koloch na brehu mora z dôvodu ľahkého prístupu k veslárskym člnom. Zvyčajne sa skladalo z dvoch izieb: pracovnej a spoločenskej miestnosti. Prvé rorbu bolo postavené na Lofotách údajne kráľom Øisteinom v roku 1120 ako dočasné ubytovanie pre hosťujúcich rybárov počas každoročného rybolovu.

  

6. deň  sme  sa  zobudili  do  nádherného  počasia  a  tak  sme  mohli  absolvovať  trek  k  horskej útulni Munkebu.  Počas  treku  nás  sprevádzali  dychberúce výhľady na hory, jazerá a fjordy. Terén bol náročnejší hlavne kvôli  snehovým  poliam,  ktoré  boli  na  niektorých úsekoch  dosť veľké a hlboké /našej kamarátke sa podarilo prepadnúť až po pás/.


Po náročnom 6 hodinovom treku sme pokračovali do dedinky s najkratším názvom na svete Å, ktorá sa nachádza na samom chvoste súostrovia Lofoty. V meste sa nachádza múzeum Lofoten Stockfish a Nórske rybárske múzeum ako dve veľké turistické atrakcie.

  

Podvečer sme navštívili čarovný rybársky prístav Reine na ostrove Moskenøy, považovaný za najkrajšie situovanú obec Nórska vôbec.

  

Posledný 7 deň sme sa zastavili v rozprávkovej rybárskej dedinke Henningsvær s prístavom v tvare podkovy, prezývanú Benátkami Lofotov. Pre svoju malebnosť ide o obľúbené miesto maliarov. Galérie a umelecké dielne - prevažne sklárne s ručnou výrobou skla. Pre prístav je typický lov tresiek a ich sušenie na obrovských drevených sušiakoch. Najväčším lákadlom, najmä pre športových nadšencov, je Henningsvær Idrettslag Stadion. Aj napriek tomu, že vo svojom názve obsahuje slovíčko „štadión“, nie je tak celkom štadiónom. Ide v podstate o futbalové ihrisko, ktorého umiestnenie nepovažujeme za úplne tradičné. Aj napriek tomu, že sa na ňom neodohrávajú veľké  zápasy známych futbalových klubov, zaslúži si pozornosť. Leží na skalnom ostrove, ktorý obklopujú dramaticky pôsobiace hory a vrchy, očarujúce otvorené more a zátoky. To z neho vytvára špecifickú a netradičnú lokalitu.

Pozrite si moju slideshow Súostrovie Vesterály a Lofoty 2018 vytvorenú z mojich fotografií, ktorými vám chcem priblížiť fascinujúcu atmosféru týchto nádherných ostrovov.

 
- Dajte vedieť ako sa vám video páčilo.

Odkaz na YouTube:

https://youtu.be/rLfxLx1azDc

Ďakujem za zastavenie.